Som jednoducho smoliar
Som jednoducho smoliar
(Beletrizovaný životopis)
Mnohí ľudia sa môžu pochváliť tým, že sa narodili pod šťastnou hviezdou. Ja k nim teda rozhodne nepatrím.
Smola sa mi lepí na päty už od narodenia. Začalo sa to tým, že si moji rodičia priniesli domov z pôrodnice namiesto deväť mesiacov očakávaného chlapčeka Jakubka dievčatko Rebeku – teda mňa. Dedko s babkou sa na svojho prvého vnúčika tak tešili, že sa rozhodli pripraviť mu detskú izbu, takže som do svojich šiestich rokov bývala v izbe, ktorá bola snom každého malého chlapca. Modré steny, na ktorých boli namaľované autá a lietadlá, poličky plné dinosaurov, kamiónov a vojačikov. Každý musí uznať, že v tomto prostredí sa tých pár barbien, bábika Chou-chou a detská kuchynka vynímali naozaj ukážkovo.
Keď som si myslela, že strednou školou sa všetko zmení, tak som sa naozaj mýlila. Prihlášky som si dávala na gymnázium a obchodnú akadémiu. Viac ma lákalo gymnázium, ale skončila som prvá pod čiarou. Aká smola! Druhého septembra som teda nastúpila na obchodnú akadémiu. Nebola by som to ja, keby som hneď v prvý deň neprišla neskoro. Samozrejme sa mi ušlo posledné voľné miesto a to pred katedrou. Každý rok na vianočnej besiedke sa mi podaril nejaký nešťastný trapas. Raz som sa pred vystúpením obliala kolou. Celé vystúpenie som sa sústredila na ten obrovský hnedý fľak na mojom bielom tričku, že som sa potkla o vlastnú nohu a pred celou školou som spadla na zem a roztrhla si nohavice.
Teraz, keď už som staršia, beriem tieto svoje v podstate úsmevné príhody športovo. Dúfam však, že keď si budem dávať prihlášky na vysoké školy, usmeje sa na mňa pre zmenu šťastie.
sloh
(Rebeka, 16. 5. 2013 16:58)